Zamrznutý kontest

     Našou najväčšou dilemou bolo rozhodnúť sa, z ktorej kóty ísť. Veľká Javorina, ktorú sme mali prihlásenú, sa zdala nedostupná pre kvantum snehu, ktorý neumožňoval prístup autami na vrchol, Černecký vrch, nami dôverne nazývaný „kopa hnoja“, sa zase topil v kalužiach vody a blata od roztopeného snehu. Už to vyzeralo,.....

Foto z 1. Subregionálu 2009     Výsledok  

.....že budeme musieť zvoliť veľké provizórium v podobe účasti z QTH v rámci Bratislavy, keď prišiel telefonát od chatára z Javoriny, že nám zabezpečil ratrak a možnosť vysielať z vlekárskej chaty takmer na hrebeni. To vyzeralo celkom reálne, a tak sme v piatok večer vyrazili smer Veľká Javorina.
      Ako ináč, na kopci nás privítala totálna hmla. Zaliezli sme na Holubyho chatu, kde sme s neznámym gitaristom a známym fernetom strávili veľmi príjemný večer končiaci až hlboko v noci. Ranné vstávanie bolo ťažké, ale na deviatu bol dohodnutý ratrak, ktorý mal náš materiál vyviezť na vlekársku chatku. Ratrak prišiel načas, a tak sa ponáhľame nakladať veci. Našťastie neprší, lebo ratrak má len nechránenú korbu. Len PA a transceivre ukladáme do kabíny na sedadlo spolujazdca. Hore všetko vykladáme do chaty, v ktorej je miesta tak akurát. Je hmla, fúka nepríjemný vietor od západu. Začíname so stavbou antén. Zabíjanie kotviacich kolíkov do zmrznutej zeme ide tuho, na niektorých miestach musíme odkopať aj pol metra snehu, aby sme sa dostali k zemi. Prvé staviame štvorča na 70ku. Poobede začína vodorovný dážď, umocnený prudkými nárazmi vetra. Anténu vztyčujeme s veľkými problémami, každú chvíľu čakáme, že sa stožiar zlomí. Po ukotvení skrinky so zlučovačom sa stožiar stabilizoval. Pripojenie rotátora neprichádza do úvahy, znamenalo by to jeho istú smrť.        
     Dvojmeter vďaka nižšej výške stožiara ide hore ľahšie. Ale už pri jeho montovaní si všímame, že dažďové kvapky začínajú na kove primŕzať. Teplota klesá a to nie je pre nás dobré. Antény stoja, ideme do chaty zapojiť pracoviská. Kontest už medzitým začal, ale to v danej chvíli nikomu nevadí. Sedemdesiatka je hotová prvá a Maťo OM2AST s Vladom OM1HI začínajú. Volajú však iba silné blízke stanice. Nečudo, námraza sa postupne zväčšuje. Zaujímavé, že PSV je celkom dobré, takže vysielame s PA, ale čo je to platné, keď nepočujeme...
     Dvojmeter sa správa divne. Na tsvr Javorník máme šum S3 a celkovo je pásmo akési mŕtve. Skúšame porovnanie s Filipovou FT-817kou a na nej je príjem oveľa čistejší. Volíme teda šialené, ale v danej situácii pre nás jediné možné riešenie, zapájame 817ku do lajny! FT-2000 pod ňou slúži ako podstavec, hi. Filip OM1AII si sadá za dvojmeter a rozbieha pileup. Aj tu však robíme len OM a OK2 stanice. Ďalej to nejde. Ani nemôže, námraza má už niekoľko cm. Napriek tomu to nevzdávame, Vlado s Filipom vysielajú takmer celú noc, až nadránom to prestáva chodiť úplne. Nárazy vetra sú hrozivé a 11m dlhá M2, ktorá prežila aj vlaňajšiu Emmu, sa zaťažená kilogramami ľadu láme na polovicu. To je koniec našich snáh.
     Ráno usudzujeme, že je čas ukončiť naše trápenie a zahajujeme ústup. Prvý ide dolu dvojmeter. Anténa sa zlomila v jednom zo spojov a zdá sa, že to bude opraviteľné. Postupne sa vyjasňuje, ukazuje sa slnko a pod jeho lúčmi sa začína ľad topiť. So skladaním štvorčaťa preto čakáme, kým námraza aspoň trochu nepovolí. Nakoniec je aj 70ka dolu a okolo tretej sme zbalení.
     1. subregionál chodíme pravidelne od roku 2002. Sme schopní a pripravení zúčastniť sa za každého počasia. Vlani sme prežili víchricu Emmu, predtým silné mrazy, aj husté sneženie. Ale proti námraze neexistuje účinná obrana. Nemrznúce antény zatiaľ nevymysleli.. Napriek tomu neľutujeme a išli by sme opäť. Dopočutia v máji, priatelia.    

Roman OM3EI

Foto z 1.Subregionálu 2009