Poľný deň bol tento rok v znamení mnohých zmien. Zásadnou zmenou bol presun na o čosi nevýhodnejšie miesto V. Javoriny, ale zato s elektrickou prípojkou. To nám značne uľahčilo naše kontestovanie. Keďže na novom mieste je všetko ináč, museli sme inovovať aj náš setup. Zmien bolo toľko, že nie všetky nakoniec vyšli podľa našich predstáv. Stavbu všetkých antén sme dokončili až hodinu po začiatku pretekov, a tak na nejaké testovanie už nebolo času. Vybehli sme rovno na pásma. Po čase sa ukázalo,

     Po dlhej zime, ktorá nám nedovolila zúčastniť sa marcového kontestu, sme sa už tešili na 2. subregionál. Pôvodný plán bol vyraziť v piatok o 13,00. Ako to už býva, nakoniec sme sa na kopec dostali až tesne pred zotmením, takže zo stavania antén nebolo nič. Večer sme strávili pekne po slovensky na chate. Ráno už o ôsmej sme vyrážali na kopec. Čakala nás stavba antén a pracovísk na 5 pásiem. Na dvojmetri sme použili našu novú zbraň - hliníkový priehradový stožiar, na ktorom sa točil 18el M2.

     Na Veľkú Javorinu sme dorazili asi hodinu pred zotmením v zostave - Stanka OM8QA, Roman OM3EI a ja. Na chate sme si dali kofolu a ponáhľali sme sa na vrchol skúsiť šťastie pri našom ďaľšom optickom pokuse. Vyhliadky na úspech boli malé nakoľko výhľad z Javoriny bol horší ako v auguste keď sa nám podarilo spojenie s OK2KQQ. Keď sme už boli hore, predsa len som rozbalil optiku.

Nové pásmo, nová búda

     Po neúspešnom marcovom konteste sme sa už tešili na 2. subregionál. Aprílové vysoké teploty stihli na Javorine rozpustiť všetok sneh, a tak sme nemuseli odvolávať našu účasť ako konkurencia na lepšej kóte.

Zamrznutý kontest

     Našou najväčšou dilemou bolo rozhodnúť sa, z ktorej kóty ísť. Veľká Javorina, ktorú sme mali prihlásenú, sa zdala nedostupná pre kvantum snehu, ktorý neumožňoval prístup autami na vrchol, Černecký vrch, nami dôverne nazývaný „kopa hnoja“, sa zase topil v kalužiach vody a blata od roztopeného snehu. Už to vyzeralo,.....